KRÁTKY PRIEREZ HISTÓRIOU MARTINSKÉHO FUTBALU OD ROKU 1912 - 2006

Prvý futbalový klub v Martine vznikol v roku 1912. Jedni hovoria, že sa volal Turčiansky klub priemyselníkov, iní, že sa volal Turčiansky futbalový klub. Stalo sa tak pričinením bratov Ondrejkovičovcov a pekárenského pomocníka Honzu. Ten ako bývalý hráč Slávie zvolil aj prvé farby bieločervené. Prvými členmi klubu boli chlapci zo „stoličkovej“ a z Riadku. V prvej organizovanej futbalovej jedenástke hrali: Belák, Bízik, Ďurina, Grossmann, Hurban, Huttera, Koreň, Kossúth, Košina, Ondrejkovič, Pataki, Pekárik, Pivko, Poláček a Šťastný. Hralo sa na tzv. ihrisku pri meštianke, ktoré bolo dlhé asi 70m a široké 40m. Keď brankár poriadne vykopol loptu od východnej brány, dostala sa až na koľajnice.

V roku 1916 vznikol Turčiansky atletický klub a vystriedal bývalú študentskú jedenástku. Na jeho čele bol dr. Mesinger. V tých časoch sa hrávalo hlavne s blízkymi Sučanmi a Vrútkami, ale aj s Kláštorom pod Znievom, Turč. Teplicami a Žilinou. Na zápasy sa chodilo prevažne pešo alebo v lepšom prípade na rebriňáku.

Po skončení prvej svetovej vojny vznikol Sokol hlavne pričinením Pavla Galandu, dlhoročného funkcionára, hospodára a skladníka TJ Strojárne Martin. Neskôr ešte vznikla Robotnícka telocvičná jednota a zlúčením týchto dvoch futbalových klubov sa v roku 1920 sformoval Športový klub Martin. To sa už začali klásť pevné základy futbalu v Martine. Zásluhu na tom mal najmä predseda ŠK Pavol Halaša, ktorý potom celé desaťročia venoval svoju energiu, ale i veľa svojich peňazí milovanému klubu. Vtedy sa hrávalo na tzv. „Jame“, na obecnom dobytčom trhovišti. Priamo na ihrisku bola aj váha pre dobytok. Keď sa mal hrať zápas, najprv museli hráči a funkcionári po trhu očistiť „hraciu plochu“.

Na zápasy v tých rokoch chodilo len 200-400 ľudí. Celoročné dlhy sa potom likvidovali poriadaním maškarného plesu, ktorý býval najkrajším plesom a najväčšou spoločenskou udalosťou v Martine. V ŠK vtedy hrali a postupne vyrastali futbalisti zvučných mien ako Šoral, Rybárik, Miloš Bazovský (akademický maliar), Huttera, bratia Gállovci, Zorkóczy, Cyklamíni, Koreň, bratia Jakabovičovci, Zvodovci, Petrikovič, Havaš a ďalší. Martin hrával v tých rokoch v župných súťažiach, kde boli jeho súpermi Žilina, B.Bystrica, Lučenec, Sučany, Vrútky, Zvolen atď. V Turci vtedy štartovali také mužstvá ako AC Sparta, SK Slávia, Viktoria Žižkov, Židenice, I.ČsŠK Bratislava. Okrem domácich zápasov dosiahol vtedy ŠK aj cenné medzinárodné úspechy, keď v roku 1921 vyhral nad Rapidom Viedeň 3:1 a v roku 1925 nad Vassasom Budapešť 2:1.

Od roku 1929 sa hrávalo na ihrisku pri Slovenke, ktoré postavili najmä zásluhou vedúcich pracovníkov Celulózky priaznivci futbalu pod vdením neúnavného tajomníka ŠK Kolodzejského. V neskorších rokoch založili ŠK Sláviu Martin, keď však čas ukázal, že pre osemtisícový Martin je viac klubov priveľa, v roku 1935 splynula Slávia do ŠK Martin.

V roku 1936 vznikla s iniciatívy dr. Pavla Halašu celoslovenská súťaž o Putovný pohár Matice slovenskej. Hralo sa o nádherný 70 cm vysoký pozlátený pohár, okolo ktorého je na podstavci 11 futbalistov s bronzu a dno zdobí strieborný veniec. Dlhé roky bola táto trofej, dielo akademického sochára Fraňa Štefunku, pýchou trofejí v zasadačke TJ Strojárne Martin. Prvým držiteľom sa v roku 1937 spomedzi 123 mužstiev stala Žilina, poslednými držiteľmi potom boli v roku 1967 Ruch Chorzóv a VSS Košice.

V tom čase bol martinský futbal len priemerný a držal sa pri živote prakticky len vďaka podmienkam, ktoré vedeli vytvoriť obetaví a vplyvní funkcionári. Tento priemer so striedavými úspechmi trval až do roku 1939, keď prešiel vtedajší dorast , do mužstva dospelých. V tom čase produkovali mladí martinskí futbalisti vyspelý a oku lahodiaci futbal, ktorý prilákal do hľadiska aj 2500 divákov.. To sa už hralo na novom ihrisku. Po strate ihriska pri Celulózke dostal ŠK pozemok patriaci Sokolovni a tam sa hralo až do roku 2006. Tu na novom ihrisku prišli prvé a najúspešnejšie úspechy martinského futbalu. V roku 1942/43 mužstvo zvíťazilo v divízii a postúpilo do slovenskej ligy. O postup sa vtedy zaslúžili: tréner Jesenský, hráči Nemčok, Švehla, Bernát, Mihálik, Uličný, Táborský, Korostelev, Žarnovický, Burian, Thurzo, Peteja, Škodáček, Striež, Péter, Lukáček a Slanička. Žiaľ, klub sa v lige udržal iba jeden rok. K svetlým stránkam histórie martinského futbalu patrí účasť mnohých martinských hráčov , funkcionárov a ďalších členov v Slovenskom národnom povstaní.

Po druhej svetovej vojne prežívala telovýchovná činnosť v Martine hlbokú krízu ako dôsledok zničeného priemyslu, športových objektov a chýbali aj nadšení funkcionári. Bývalé mužstvo sa rozišlo a zostalo len torzo. Vznikol ŠK Martinský zdroj, ktorý podporoval pivovar, neskôr so vznikom Turčianskych strojární to bol ZDROJ KRIVÁŇ. Prakticky až do roku 1953 sa martinský futbal hľadal a často ho len reorganizácia zachránila pred vypadnutím z I.triedy.

V roku 1953 vznikla TJ Spartak a s ňou prišlo aj zlepšenie výkonnosti a keď sa zároveň výrazne zlepšil aj postoj strojární k telovýchove. Spartak začal siahať po vyšších métach. V roku 1958 postúpili z I.triedy do oblastnej súťaže, kde zostrval len jeden rok, keď s impozantným skóre 81:29 a so 7-bodovým náskokom pred druhým Trebišovom postúpil na jar 1959 do II.ligy. Spartak reprezentovali: Hello, Žingor, Vyprich, Mareš, Kunert, Kresák, Haverla, Haľama, Melicher, Babík, Mády, Mišík, Beran, Zuzkin, Turánek, Baranovič, Blesák, neskôr v mužstve hrali Hajčík, Opavský, Bugan, Kohút, Plaštiak, Hojný, Šuhajda, Kotula, Ruják, Košarišťan, Poruban, Sopko, Cesnek, Záborský a ďalší.

V roku 1959 zaknihoval Martin aj pekné medzinárodné úspechy, doma zvíťazili nad IFK MalmÖ 2:1 a v Krakowe na Wislou 4:2. V II.lige nakoniec martinčania vydržali až do sezóny 1964/65, kedy skončili na poslednom mieste a z ligy vypadli. V ďalších rokoch sa pokúšali o návrat do II.ligy, v sezóne 1968/69 skončili druhí za banskobystrickou Duklou. Dovedna v súťaži odohrali 7 sezón a v nich 174 zápasov, z ktorých 48 vyhrali, 49 remizovali a 77 prehrali, skóre 201:294 a zisk 145 bodov. Najlepšie umiestnenie bolo 6.miesto v sezóne 1961/62. Zaznamenali však v sezóne 1968/69 krásny úspech v Československom pohári, kde vypadli až vo štvrťfinále s majstrom ČSSR pražskou Spartou, na čele s Kvašňákom, po remíze 1:1 a pokutovými kopmi. O rok sa to už predsa podarilo a pod taktovkou trénera Zibrínyiho sa o to pričinili hráči: Kukliš, Šupej, Šalaga, Lukáč, Kučera, Junas, Ondečko, Kopecký, Jevčák, Olšovský, P.a E. Trgiňa, Ondák, Hojný, Tóth, Karkó, Damaškovič, Zeman, Déri, Ďurica, Knauer, Diabelko a Huťka. Tam sa však zohriali len jeden rok a nasledoval zostup do novoutvorenej SNL.

V sezóne 1970/71 sa podarilo angažovať trénera Štefana Jačianskeho a pod jeho vedením kráčali strojári od víťazstva k víťazstvu a po zaujímavom boji s Detvou vyhrali SNL a postúpili do II.celoštátnej ligy. Aj tam sa im mimoriadne darilo v prvej sezóne, veď po jeseni boli prví, nakoniec sa však museli uspokojiť so 7.miestom. Celý okres vtedy žil futbalom a 5-tisícová návšteva bola tou najslabšou na martinskom štadióne. V roku 1975 sa na Spartu Praha prišlo pozrieť neuveriteľných 11 tisíc! divákov. Úspešné mužstvo vtedy tvorili: Hrebeň, Vítek, Lukáč, Junas, Štolfa, Huťka, Šrobár, Diabelko, Zeman, Kučera, P.a E. Trgiňa, Eisner, Gállis, Lamoš, Ondák, Macko, Lettrich a Štrbák.

Veru, hrávala tu „železná“ Sparta, Hradec Králové, Třinec, Bohemians Praha, Vítkovice, Dukla Banská Bystrica, Inter Bratislava, Jednota Trenčín, Lokomotíva Košice, Tatran Prešov, Slovan Liberec, Plastika Nitra. Martin v tomto období prežíval nefalšovanú futbalovú eufóriu. V sezóne 1973/74 nakoniec Martin siahal aj na postup do najvyššej celoštátnej súťaže, no v konečnom účtovaní mu naň chýbali len 3 body! Tento úspech dosiahli Martinčania pod vedením ďalšej legendy slovenského futbalu , opory slávnej striebornej jedenástky z roku 1934 – Štefana Čambala. V tejto súťaži vydržali hrať až do jej zrušenia v roku 1977. Bilancia v II.celoštátnej lige znamená 6 sezón a 180 stretnutí, 71 víťazstiev, 39 remíz a 70 prehier, skóre 218:253 a zisk 181 bodov. Najlepšie umiestnenie 5 miesto bolo v sezóne 1973/1974.

Po sezóne 1976/77 sa zrušila II cšt.liga a „povýšením“ Slovenskej národnej ligy na jednu zo skupín druhej najvyššej súťaže od sezóny 1977/78. Potom to bola I.SNL a tu hrali martinčania , neskôr už pod názvom ZŤS, až do svojho zostupu v roku 1988. Najmä začiatok 80-tych rokov bol pre Martin „novou futbalovou vlnou“ a opäť sa zapĺňali bariéry, a opäť sa bolo na čo dívať, opäť sa hovorilo o Martine s rešpektom. Boli to sezóny, kedy sa Martin snažil prebiť na futbalové výslnie a postúpiť do I.ligy. Ako vieme nepodarilo sa to, a tak úspechmi zostávajú aspoň tie pokusy.

V dvoch za sebou idúcich sezónach 1979/80 a 1980/81 obsadili ZŤS Martin 3 miesto konečných tabuliek národnej ligy. Hlavnými súpermi vtedy boli Tatran Prešov, ZVL Žilina, VSŽ Košice a Petržalka. V prvej sezóne viedol mužstvo Emil Kunert a v druhej Milan Moravec a hráči boli: Hazucha, Gabura, Topercer, Chatrnúch, J.Huťka, Hodúr, Diabelko, Pápišta, Anina, Duba, Brňák, Lukáč, Macho, Follrich, Bielik, Kráľ, Bezák, Ľ.Kunert, Ďurkovič, Ürge, Puvák, Ančic, Boroviak, Miškolci, Korbačka a Valach.

Celkovo odohral v I.SNL 11 sezón čo bolo 330 stretnutí, 119 vyhral, 62 remizoval a 149 prehral, získal 300 majstrovských bodov so skóre 397:431.

V sezóne 1992/93 došlo k fúzii medzi klubmi ZŤS Martin a VTJ Martin a vznikol nový právny subjekt ŠKF ZŤS VTJ Martin, ktorý fungoval striedavo v II. A III. Lige až do zániku v roku 2006.

1942-43

1942-43

1959-1960

1959-60_2

1970-1971

1970-71

1974-1975

1974-75

Fotky trénerov Martina

fotky_trenerov_martin