Ukrajinským hráčom sa u nás páči
Človek mieni, život mení. Tak by sa v krátkosti dali opísať uplynulé mesiace v podaní ukrajinských futbalistov Artema Radchenka a Dmytra Niemchaninova. Od sústredenia v Turecku, cez vypuknutie invázie na Ukrajine, až po príchod do Martina a čiastočný návrat do normálu, sa toho v súvislosti s týmto duom legionárov udialo až-až. Artem a Dmytro sú nesmierne vďační. A ako sa adaptovali v modro-bielych farbách?
Hneď na úvod, ako sa máte? Uplynulé týždne museli byť pre vás oboch turbulentné a náročné.
Artem: Snažíme sa držať, ale nie je to jednoduché, keď sa vo vašej krajine odohráva vojna a máte tam rodinu a množstvo priateľov. Je náročné všetko to vstrebať.
Dmytro: Je na mieste povedať, že prvé dva týždne boli naozaj náročné. V tomto bode je situácia už o niečo jednoduchšia.
Vo februári ste boli spoluhráčmi v tíme Peregoma Dnipro, následne začala ruská invázia na Ukrajinu a o pár týždňov neskôr ste boli na Slovensku, kde ste podpísali zmluvy s klubom FOMAT Martin. Môžete nám priblížiť, ako sa všetko udialo?
Artem: Boli sme v Turecku, pripravovali sme sa na jarnú časť ligy, a v tom začala vojna. O niekoľko dní neskôr sme museli opustiť hotel, každý bol v šoku a nevedeli sme, čo budeme robiť. Nejaký čas sme strávili v Českej republike a po niekoľkých dňoch prišla možnosť prísť do Martina.
Dmytro: Telefonoval so svojím priateľom Miroslavom Nemcom, ktorý je kamarátom s jedným trénerom z Martina. Povedal, že sa pozhovára s hlavným koučom Pavlom Šuhajom, či si môžeme prísť vyskúšať tréningový proces a pomôcť tímu s postupom do vyššej ligy. To bolo presne to, čo sme v tom čase potrebovali.
Je vôbec možné sústrediť sa na futbal, keď sa musíte vyrovnávať s tým, čo sa deje vo vašej krajine?
Artem: Samozrejme, že nie sme naplno koncentrovaní, ale keď sú na programe tréningy a zápasy, pomáha nám to aspoň na chvíľu sa rozptýliť od hororu, ktorý prebieha v našom domove.
Dmytro: Prvé tri týždne som futbal vôbec neriešil, všetky moje myšlienky boli spojené s mojou rodinou a mojou krajinou. Po tom, čo som prišiel do FOMATu a prišla za mnou aj moja rodina, bolo to o niečo jednoduchšie. Každý deň však rozmýšľam nad tým, čo sa na Ukrajine deje.
Ako by ste opísali FOMAT Martin ako klub, Martin ako mesto a ľudí, s ktorými sa dostávate do kontaktu?
Artem: Najdôležitejšie vo FOMAT Martin je, teda aspoň podľa mňa, že všetci ľudia, ktorí sú tu, či už prezident, tréneri, manažér, realizačný tím alebo hráči, sú všetci dobré a milé osoby. Veľmi nám pomáhajú a sme im za to nesmierne vďační. Bol som prekvapený, ako nás podporili fanúšikovia, pretože som bol v tom, že podpora Ukrajine je vyjadrovaná predovšetkým v TOP európskych ligách. Mesto nie je veľké, ale všetko je po ruke, sú tu všade hory, je tu pekne a príjemne. Na uliciach sme stretli množstvo ľudí, ktorých zaujímala situácia a podporili nás, čo od nich bolo veľmi milé.
Dmytro: FOMAT je rodina. To mi pri prvom stretnutí povedal tréner, a skutočne to tak je. Od prvého dňa cítim náklonnosť z každej strany.
Skúste porovnať futbalovú úroveň v Peregoma Dnipro a vo FOMATe Martin. Kde sú najväčšie rozdiely?
Artem: Sú tam rozdiely v taktike a pohybe hráčov po ihrisku, ale nepovedal by som, že futbal u nás a u vás je výrazne iný.
Dmytro: Mne sa to porovnáva ťažko, pretože v Peremoge som bol desať dní. Pred tým som bol v klube menom Veres v najvyššej ukrajinskej lige. To hovorí samo za seba a nedávalo by zmysel, aby som to porovnával.
Máte nejaký odkaz, ktorý by chce chceli zdieľať s martinskými fanúšikmi?
Artem: Viem, že Martinčania Ukrajincom vo veľkom pomáhajú a chcel by som im za ich postoj, skutky a podporu vyjadriť veľkú vďaku. Som si istý, že každý Ukrajinec si na to bude navždy pamätať a bude im za to vďačný.
Dmytro: Chcel by som poďakovať celému personálu klubu, hráčom, trénerom, manažmentu aj majiteľom za úžasnú podporu smerom ku mne a k mojej rodine. Taktiež našim skvelým fanúšikom, ktorí sú super a podporujú nás v každom zápase. Pokúsim sa pre tím odovzdať maximum, nech sú diváci spokojní.
Sezóna sa pomaly, ale isto chýli ku koncu. Máte nejaké idey, čo potom? Je zotrvanie vo FOMATe reálnou možnosťou?
Artem: V našej situácii je náročné odhadnúť, čo sa stane zajtra. V tejto chvíli chcem pomôcť tímu tak veľmi, ako to len bude možné, aby sme postúpili do vyššej súťaže. A následne uvidíme, čo sa stane.
Dmytro: Klub má cieľ, ktorým je postup o ligu vyššie. To sa pokúsime splniť. Nechcem sa príliš pozerať dopredu. Vidím, že v klube je túžba pracovať a verím, že budem aj ja schopný prispieť hrou na vysokej úrovni.
Autor: Jakub Vaverka
